Cesta k Miate nebola úplne priamočiara. (V našich končinách sa predávala pod označením MX-5, ale toto je skutočne Miata. Je to kúsok určený pre kanadský trh, ktorý sa dostal do Nemecka no a odtial až ku mne.) Nie je to moja prvá MX-5-ka. Pred nejakým časom som mal generáciu NC. O tú som bohužiaľ nedobrovoľne prišiel. To auto ale vo mne zanechalo veľmi silý dojem. Po nej som si splnil jeden z detských snov, a niečo vyše roka mi “pane” hovorila Impreza WRX 2002. Tej som sa zbavil z jednoduchého dôvodu, spotreba. Nie že by som o nej vopred nevedel, to nie, ale sťahoval som sa, čím som si predĺžil už tak dlhú cestu do práce. A pri mojom nájazde, cca 55 000km ročne to jednoducho bolo príliš. Vydal som sa teda racionálnou cestou a už nejaký ten mesiac mi ako hltač kilometrov slúži Corolla E12 1.4D4D. Racionálne uvažovanie a spokojnosť so spotrebou okolo 5 litrov na 100 mi ale nevydržala dlho… Corolla je síce približovadlo pohodlné a spoľahlivé, ale po čase som sa začal nudiť. A tak prišli aj myšlienky na nejaké autíčko na zábavu a spestrenie inak monotónneho dochádzania do práce, plus použiteľné na nejaké tie víkendové výlety a podobne. Ako si asi viete predstaviť, dlho som rozmýšľať nemusel… Spomienky na zážitky s MX-5-kou boli veľmi rýchlo späť a bolo rozhodnuté. Už len nájsť ten správny kúsok…
Voľba generácie NA tiež nebola náhodná. Už predchádzajúca MX-5-ka “chcela” byť NA, voľba padla na NC len z dôvodu že to vtedy bolo moje jediné auto a chcel som niečo pohodlnejšie a spoľahlivejšie. Teraz som však išiel na isto po NA-čke. Pomerne dlho som sledoval čo je k dispozícii na nete, a čakal na kúsok ktorý by stál za to. Ten som nakoniec objavil v Bratislave. Kontaktoval predávajúceho, dohodol stretnutie. Obhliadka prebehla úspešne a po testovacej jazde bolo všetko jasné. Nebolo cesty späť… O pár dní som sa vrátil vlakom, a odchádzal už na Mazdičke…